Pohyb 19-ročných ľudí je na takej úrovni ako u 60-ročných. Zarážajúci a smutný výskum poukazuje na riziká modernej doby

Fitcult
Pridané 5. júl 2017, 9:41, autor: Matúš M. Simon K.

V období dospievania sa telá mladých jedincov rýchlo vyvíjajú, hormóny sa búria a ľudia túžia po nových zážitkoch. Prebytok energie sa často vybíja na športoch a iných aktivitách a logicky by práve toto obdobie malo byť tým najaktívnejším z celej životnej cesty človeka. No nie je.

 

Nedávny výskum prišiel s takými závermi, že to stojí za samostatný článok. Zapojilo sa až 12 529 Američanov vo veku 6 až 85 rokov. Každý z nich mal po dobu siedmich dní nasadený akcelerometer, zariadenie merajúce pohyb a zrýchlenie, vďaka čomu sa mohlo sledovať, koľko pohybu subjekty vydávajú. Široká veková škála navyše ponúka možnosť sledovať zmenu v intenzite a frekvencii pohybových aktivít počas celého života. Poďme sa však vrhnúť na výsledky.

 

Pohyb 19-ročných ľudí je na takej úrovni ako u 60-ročných. Zarážajúci a smutný výskum poukazuje na riziká modernej doby

 

Prvým faktom je, že fyzická aktivita dosahuje u človeka vrcholových hodnôt práve v období, keď má šesť rokov. Hyperaktívne deti v škôlkach sú toho dôkazom. Jeden z výskumníkov konštatoval, že ešte pred začiatkom štúdie si predstavovali množstvo fyzickej aktivity počas rôzneho veku v podobe klesajúcej krivky. Teda čím si starší, tým menej sa hýbeš. To sa potvrdilo, no v omnoho extrémnejšom zmysle. Krivka totiž rapídnym spôsobom klesá už koncom základnej školy. 19-roční ľudia boli rovnako sedaví ako tí 60-roční.

 
To poriadne zarazilo aj výskumníkov. Niektorí starší ľudia majú väčšinou zdravotné problémy, kvôli ktorým sa nemôžu hýbať veľmi aktívne, no prečo sa to deje mladým ľuďom v devätnástich? Jeden z vedcov na túto otázku ponúkol hypotézu. Problémom môže byť škola, vďaka ktorej väčšina detí jednoducho sedí, s výnimkou párminútových prestávok. Pri výskume koreluje skoré vstávanie (a teda začiatok školy o 7:15 či 8:00) so spánkovou depriváciou. Ale môže za to naozaj škola? Nuž, podľa nášho skromného názoru nie, aj keď pochopiteľne môže ísť o jeden z faktorov. Ak by ale ľudia chodili spať o 21:00 a vstávali o 6:30 (berme do úvahy rannú hygienu, možno raňajky), vyjde nám krásnych a dostačujúcich 9,5 hodín spánku. Táto hypotéza vo výskume sa nám až tak nepozdáva, pretože, buďme k sebe úprimní, kto chodí spať o 21:00? Avšak, tejto teórii predsa len niečo nahráva do kariet, a to výsledok štúdie, že školáci boli najaktívnejší medzi štrnástou a osemnástou hodinou dňa, teda jednoducho, keď škola skončila.

 

Stredný riadok zobrazuje, ako fyzická aktivita v detstve prudko upadá. Potom sa navýši len o malé množstvo.

Pohyb 19-ročných ľudí je na takej úrovni ako u 60-ročných. Zarážajúci a smutný výskum poukazuje na riziká modernej doby

 

Ďalšou z možností upadajúcej fyzickej aktivity môže byť spôsob, akým mladí ľudia nakladajú s ich voľným časom. Táto hypotéza sa nám páči už oveľa viac. V dnešnej dobe už nie sú v popredí aktivity pred domom s kamošmi, ale skôr online aktivity s kamarátmi, či už ide o hry alebo sociálne siete. Veľa času za počítačom či televízorom nemusí byť veľmi prospešné a podľa štúdie sa tie najhoršie prípady pohybujú až v úrovni sedem až deväť hodín denne. Prekvapujúcim momentom v grafoch je však obdobie okolo dvadsiateho roku života. Ide totiž o jediný moment, kedy sa ľudia začínajú znovu hýbať a jeden z výskumíkov to pripisuje mnohým sociálnym faktorom.

 

Ľuďom začne záležať na tom, ako vyzerajú, alebo si nájdu prácu pri ktorej chcú i športovať. Prichádza akési uvedomenie a spolu s ním i zodpovednosť. Pri veku 35 rokov však všetko začína znovu upadať, čo sa však zhoduje s odhadmi i predchádzajúcimi štúdiami. Výsledky sú pomerne jasné. Možno treba spomenúť aj to, že u iných národností môžu byť výsledky odlišné, ale vo všeobecnosti je trend viac-menej veľmi podobný. Takisto by bolo zaujímavé vidieť výskum z dlhodobého hľadiska. Tak či onak, mladí ľudia mávajú pohybu čoraz menej a je len na nás, aby sme s tým niečo spravili. Navyše, fyzická neaktivita prispieva k nárastu úmrtí až okolo 6 % a je spájaná s metabolickým syndrómom, rakovinou, mnohými kardiovaskulárnymi problémami, a to je len malá časť negatívnych aspektov toho, že ľudia sa jednoducho nehýbu.

Ak sa ti článok páči, podpor ho:
Diskusia
Diskusia je len pre prihlásených
3 komentáre
Zoradiť komentáre podľa obľúbenosti času pridania
Daniel Pullmann8. júl 2017, 7:13

Treba pripomenúť, že prieskum bol robení na američanoch, ktorých životný štýl je úplne iný ako u nás

3 Odpovedať · Nahlásiť
avatar
Brutto18. júl 2017, 8:21

Ani by som nepovedal. Mozno u nas, 40-nikov hej, ale styl zivota mladej generacie sa uz velmi napadne podoba stylu mladych v USA a inych zapadnych civilizaciach. Bolo by dobre porovnat, ako sa hybu decka v "zaostalych" krajinach, mozno by sme sa poriadne cudovali. Ta skola - to bol vzdy problem, par hodin telesnej to nevytrhne. Ta hypoteza, ze skolaci sa zacali hybat az po 14-tej hodine a teda skola nie je prblem je vadna - ved je to prave kvoli tej skole, ze sa zacnu hybat az po 14-tej :))) Ako sa maju hybat pri vyucovani? My sme to vsak kompenzovali prave tym, ze sme hned po skole vybehli von a hrali futbal, hokej, vybijanu... Oni uz tolko nie. Paradoxne - vypadnutie zo skoly a najdenie si prace nahrava vacsiemu pohybu, nakolko sa naskytne viac volneho casu, nie je treba robit domace ulohy, projekty... Po 35-ke uz zas prichadza rodina a stym spojene starosti, takze niet divu, ze pohyb ide do utlmu.

0 Odpovedať · Nahlásiť
Simon Kopunec8. júl 2017, 9:44

Je to v článku spomenuté : )

1 Odpovedať · Nahlásiť